Poplatek za skupinu 10 vodáků na barakách při vstupu na řeku byl 700 Kun (kuna = 3,5 KČ). Nesmlouvali jsme a možná to byla chyba.

Jeli jsme Zrmanju 31.8.2007, 4 dospeli, 2 male deti (4 a 1 rok). Zacatek v Kasceli Zegarskom u mostu, za chvili dojedete k oficialnimu zacatku, tam nam rekli o 100 KUN (15 EUR) a museli jsme jim podepsat, ze s detmi jedeme na vlastni nebezpeci. Pekna voda, hezke okoli, trochu adrenalinu, protoze v kanonu hooooooodne fouka. Nakonec vydatny dest. Konec na raftarske zakladne pred prehradou. Z hlavni silnice jsou ukazatele na zacatek i konec, da se to v pohode najit. Dingo

Na Zrmanju sme si odskočili na 1-dňový výlet od mora. Riadili sme sa pritom informáciami o rieke, ktoré sme našli na vašom serveri a ktoré nám veľmi pomohli. Dodávam len niekoľko našich poznatkov: Prístup k rieke: Využívali sme prístupy z ľavého brehu rieky. Cesta Gračac - Obrovac prekročí na konci Obrovacu rieku Zrmanju a stúpa serpentínami na vrchol kopca, kde sa odbočí doľava na Bilišane, Kaštel Žegarski, Ervenik. Pozor na križovatke je značená len odbočka na Medviď, cesta sa až po 100 m znovu delí. Na celom úseku je cesta vzdialená od rieky, takže pri pendlovaní sa nabehá mnoho kilometrov! Nástup: K mostu s vodočtom v Kaštelu Žegarskom sme sa dostali z hlavnej cesty v smere od Bilišane prvou asfaltovou odbočkou doľava za tabuľou Kaštel Žeg. Križovatka je v tvare x . Ukončenie: V obci Dolne Bilišane pri moste. Prístup je z hlavnej cesty zo smeru od Kaštel Žegarski treba prejsť celú obec Bilišane až za tabuľu Bilišane a prvou asfaltovou odbočkou doprava k rieke, po niekoľkých kolometroch sa cesta delí: neodbočiť doľava k priehrade ale doprava a pred prvými domami odbočiť na prašnú cestu k rieke (asi 100 m.) Poznatky o rieke: Išli sme tri plastové kajaky a 2 rafty Orinoco. Stav na vodočte dňa 2.9.2002 o 14.hod v Kašteli bol 20 cm, čo vcelku stačilo, len bolo treba na stupňoch jazdiť presne. Prenáška na 1.vodopáde je dosť nepríjemná, bol tam krátky mostík -značne nedôveryhodný. Ostatné poznatky súhlasia s informáciami, ktoré sme mali, vodu hodnotím tiež ako WW1 s výnimkou 2 vodopádov a jedného vysokého skoku medzi nimi. Drámu na WW1 nám po vstupe do kaňonu za prvým vodopádom spôsobil vietor o sile víchrice, s ktorým sme bojovali na krátkom úseku takmer hodinu a ďalšiu takmer hodinu sme sa ukryli v skalách. Domnievam sa, že mohlo ísť o pravidelný vietor od mora, ktorý fúkal takmer vždy v okolo štvrtej-piatej poobede a v kaňone nastal komínový efekt. Pri mori sa večer vietor vždy utíšil a našťastie tomu tak bolo aj teraz. Zvyšok plavby už bol v pohode, ale na Zrmanju radím nastupovať doobeda! (Aspoň ja tak nabudúce urobím). Zdravia vodáci z Bratislavy.